Subjektivne.sk

Stručné video so slovenskými titulkami o tom, ako rýchlejšie rozpoznať bludy.

O odvahe a mužnosti samurajov pochybuje málokto, no ich niekdajšie homosexuálne chúťky už také známe nie sú.

Nedávno sa v Bratislave odohral prvý slovenský Dúhový pride – pochod za ľudské práva neheterosexuálnych ľudí. Reakcie spoločnosti na túto udalosť boli rôznorodé [1], no dostatočne ma motivovali k tomu, aby som sa pozrel na tému homosexuality bližšie a trošku inak.

Homosexualita je (spravidla trvalá) pohlavná náklonnosť jedinca k osobám toho istého pohlavia. Je sprevádzaná rovnakými citovými a partnerskými vzťahmi ako pri heterosexualite. V lekárskom (psychiatrickom) a sexuologickom význame sa pod pojmom homosexualita rozumie prevažujúca alebo výhradná erotická citlivosť (reaktivita) voči osobám (jedincom) rovnakého pohlavia. V roku 1992 bola homosexualita vylúčená zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (MKCH 10), ale už dávno predtým (MKCH 8) bola v tomto zozname uvedená medzi chorobnými prejavmi, u ktorých je sporné, či nimi vôbec sú. [2]

Zženštilí chlapi a história

Vďaka zabehanému stereotypu, vykresľujúcemu gayov ako silne zženštilé povahy, ma potulky po článkoch ohľadom homosexuality a homofóbie zaskočili. V starovekom Grécku fungovali v 4. storočí pred naším letopočtom v Tébach jednotky zostavené z homosexuálnych mužských dvojíc, tzv. sväté pluky z Téb. [3]. Podľa Plutarchovho životopisu Pelopidasa [4] boli tieto jednotky v boji veľmi silné aj z toho dôvodu, že kým bežným vojakom šlo v boji o svoj život, týmto šlo aj o život svojho partnera a bojovali dvakrát tak vášnivo.

Podobné názory mali aj na opačnom konci sveta – vo feudálnom Japonsku. Mladí učenci, ktorí sa chceli stať váženými samurajmi, museli rátať s možnosťou, že ich učiteľ príjme len za podmienky, že sa mu telesne i duševne odovzdajú. Tento vzťah bol spečatený “dohodou bratstva” [5], kde si žiak s učiteľom sľúbili vernosť, ktorá sa nevzťahovala na vzťahy so ženami. Dohoda skončila, až keď žiak prekročil vek dospelosti. [6]

Výchova detí v lesbických rodinách

V súčasnosti sa okrem iného kritizuje snaha homosexuálnych partnerov o výchovu detí (resp. adopciu). No podľa 25 rokov trvajúcej štúdie [7] doktorky Nanette Gartrell sú na tom deti vyrastajúce v lesbických partnerstvách z hľadiska psychologických problémov o niečo lepšie ako zvyšok (americkej) spoločnosti. Štúdia sleduje 78 lesbických párov, ktoré mali deti vďaka darcom spermií. Ich deti boli pravidelne kontrolované pomocou dotazníkov a rozhovorov. Výsledky boli porovnané so štandardom americkej spoločnosti a deti z homosexuálnych partnerstiev v nich vyšli omnoho lepšie vo viacerých oblastiach (od lepšieho vzdelania až po menšiu kriminalitu). Kým táto štúdia mohla byť skreslená mnohými okolnosťami (tehotenstvo je naozaj plánované, do úvahy bolo brané aj vyhodnotenie dieťaťa rozhovorom s matkou, publikácia bola financovaná pro-homosexuálnymi spoločnosťami…), mohla by odštartovať viacero podobných výskumov, ktoré by pomohli tieto výsledky overiť.

Latentná homosexualita

Latentná homosexualita je nevedomá alebo nejasná erotická náklonnosť k príslušníkom rovnakého pohlavia. Môže znamenať skrytú tendenciu k homosexuálnym sklonom, ktorá je potlačovaná a nebola rozpoznaná okolím. [8]

V roku 1996 sa uskutočnil výskum [9], ktorého cieľom bolo overenie vzťahu medzi homofóbiou a homosexuálnym vzrušením. Vzorka 35 homofóbnych a 29 nehomofóbnych mužov bola vystavená erotickým materiálom s heterosexuálnou a homosexuálnou tématikou. Metódou penilnej pletysmografie bolo merané ich vzrušenie na tieto podnety. Tá spočíva v meraní prietoku krvi v penise. Kým obe skupiny reagovali na heterosexuálny materiál približne rovnako, pri homosexuálnom nastala veľká zmena. Na mužské homosexuálne video reagovalo nejakou mierou erekcie 24% nehomofóbnych mužov, kým u homofóbov ich bolo 54%. Keď mali muži na konci testu sami ohodnotiť svoje vzrušenie, homofóbi znatelne podcenili svoju reakciu na videá s čisto mužskou erotikou.

Záver

Aj pri téme homosexuality a homofóbie by malo platiť pravidlo “dvakrát meraj a raz rež”. Dnešní homofóbi môžu byť len radi (alebo latentne neštastní?), že sa nenarodili v dobe a na mieste, kde sa homosexualita miesila s národnou hrdosťou. Postavenie homosexuálov v rodinnom živote je téma, ktorá si tiež vyžaduje menej dogmatický prístup. Podľa niektorých študií [10] by mohla byť dokonca aj evolučne výhodná. Nakoniec strach a nenávisť často vychádza priamo z nevedomosti, tak prečo sa nepozrieť na tému homosexuality kritickejším okom?

1. http://www.aktuality.sk/clanok/162441/pochod-homosexualov-je-neziaduci-element-osobne-ich-pridem-oplut-uviedol-jan-slota/
2. http://sk.wikipedia.org/wiki/Homosexualita
3. http://en.wikipedia.org/wiki/Sacred_Band_of_Thebes
4. http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Lives/Pelopidas*.html
5. Leupp, Gary P. (1999). Male Colors: The Construction of Homosexuality in Tokugawa Japan. University of California Press. pp. 53–54. ISBN 0520209095.
6. http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexuality_in_japan
7. http://pediatrics.aappublications.org/cgi/reprint/peds.2009-3153v1?maxtoshow=&hits=10&RESULTFORMAT=&fulltext=Gartrell&searchid=1&FIRSTINDEX=0&sortspec=relevance&resourcetype=HWCIT
8. http://cs.wikipedia.org/wiki/Latentn%C3%AD_homosexualita
9. https://www.psychologytoday.com/files/u47/Henry_et_al.pdf
10. http://www.osel.cz/index.php?clanek=4867

James Randi ponúka odmenu milión dolárov tomu, kto vedecky dokáže nejaký paranormálny jav.

Homeopatia nefunguje, no čoraz častejšie ju mne a mojim blízkym odporúčajú lekári ako alternatívnu, resp. doplňujúcu liečbu. Je smutné, ak lekári, ktorí sú človekom vnímaní ako autority v oblasti medicíny, odporúčajú ľuďom drahšie (či lacnejšie) liečivá, ktorých účinnosť je zhodná s placebom, aj keď verím, že tak robia často s dobrým úmyslom. Homeopati ma za tieto vety určite označia za obmedzenca neschopného prijať fakt, že isté metódy môžu fungovať aj napriek tomu, že princíp ich fungovania nie je známy. Ja považujem za obmedzené sústredenie sa na pozitívne výsledky a ignoráciu dát. Ak sa budeme pri výbere liekov sústreďovať na vieru, môže nám lekár rovno pri nabližšej návšteve predpísať modlitbu. Predtým, ako sa pozrieme na fakty, priblížme si pôvod homeopatie.

Čo je homeopatia?

Homeopatia je systém liečby založenej na použití minimálnych (až nulových) koncentrácií liečiv, ktoré v masívnych dávkach vyvolávajú efekt podobný tomu, aký má liečená choroba. Výraz je odvodený od dvoch gréckych slov: homeo (podobný) a pathos (trpiaci). Za otca homeopatie je považovaný nemecký lekár 19. storočia Samuel Hahnemann (1755-1843), ktorý bol vraj inšpirovaný poznatkom, že podobné lieči podobné – podľa príkladu liečby malárie kôrou chinínovníka. Kôra obsahuje chinín, ktorý pomáha pri liečbe malárie, ale zároveň spôsobuje horúčku. Obhajcovia homeopatie sú presvedčení, že zmesi obsahujúce jedinú molekulu účinnej látky na milión molekúl rozpúšťadla dokážu stimulovať “liečiaci mechanizmus tela”. Kritici tvrdia, že je veľmi nepravdepodobné, aby takáto mini dávka mala nejaký podstatný efekt na telo [1].

Kritika

Ak by homeopatia skutočne fungovala, išlo by o skvelý prístup k liečeniu veľmi širokého spektra chorôb. Výroba liekov by bola podstatne lacnejšia a ekologickejšia, nemali by vedľajšie účinky a v neposlednej rade by mnohým ľuďom pomohla od komplikácií, pri ktorých klasická medicína zlyháva. V skutočnosti však klinickými štúdiami nie je účinnosť homeopatie dokázaná, ba naopak, je vyvrátená. Homeopatia mala dostatok času (a pacientov) na dokázanie svojej efektívnosti, no nepodarilo sa jej to. Aj napriek tomu sa objavujú hlasy, ktoré tvrdia, že homeopatia funguje a jej účinnosť bola preukázaná experimentálne. Ja sa pokúsim vyjadriť k niektorým bodom článku Slovenskej homeopatickej spoločnosti – “Homeopatia – realita a mýty” [2], ktorý je pravdepodobne reakciou na “horúčkovitú aktivitu odporcov homeopatie”. Článok začína popisom motivácie svojho vzniku, pokračuje základnými informáciami o homeopatii, popisom vedeckých štúdií údajne podporujúcich účinnosť homeopatie a končí úvahou o možných dôvodoch odporu voči nej.

Potvrdzujú klinické štúdie účinnosť homeopatie?

Úryvok z pôvodného článku:
„Skupina epidemiológov z univerzity v Limbourgu uskutočnila zhodnotenie viac než sto klinických prác prevedených v oblasti homeopatie a výsledky publikoval v renomovanom časopise British Medical Journal (BMJ, 1991, 302; s. 316 – 323), ktorý je známy svojím rigoróznym prístupom k obsahu publikovaných článkov. Výsledkom je dôkaz o skvalitňujúcom sa klinickom výskume v tomto medicínskom smere a o účinnosti homeopatickej liečby v drvivej väčšine študovaných prípadov. Títo odborníci uzavreli svoj príspevok konštatovaním, že: “…je chybou naďalej tvrdiť, že účinnosť homeopatie nebola zhodnotená a dokázaná za pomoci moderných a kontrolovaných štúdií”.“

Prepokladám, že sa jedná o tento konkrétny článok [3]. V skutočnosti nie je záver autorov stručný a jednoznačný. Naopak, záver je obsiahly (približne 2 listy A4) a autori považujú za potrebné zlepšiť metodiku skúmaných klinických prác, rovnako ako odporúčajú výsledky daných prác reprodukovať, aby bolo možné vysloviť niečo o ich objektivite.

Úryvok z pôvodného článku:
“Z oblasti praktickej aplikácie homeopatie môžeme spomenúť správu Dr. Jeniffer Jacobsovej z Univerzity v Seattli, ktorá uskutočnila štúdiu, ktorej cieľom bolo porovnať účinnosť homeopatických liekov s placebom v terapii detských akútnych hnačiek v Nicaragui. Výsledok tejto práce uverejnený v renomovanom časopise Pediatrics (5/94) vyznieva celkom presvedčivo v prospech homeopatie a nenecháva nikoho na pochybách, že účinky tejto terapie nielen že ďaleko presahujú účinok placeba, ale v niektorých prípadoch dokonca aj klasických liekov. Je pochopiteľné, že táto práca spĺňa všetky kritériá objektivity a vedeckej rigoróznosti.”

K pôvodnej práci sa mi bohužiaľ na internete nepodarilo dostať. Zoznam publikácií autorky sa dá nájsť na jej domovskej stránke [4] a téme homeopatie sa venuje dlhé roky. K spomínanej vedeckej štúdii sa dá dohľadať napríklad toto zhrnutie [5]. Autori porovnávajú účinnosť placeba s účinnosťou homeopatickej medicíny pri liečbe hnačky. Autorom síce vyšlo štatisticky signifikantné skrátenie trvania hnačky, no v zhrnutí sa presné číslo neuvádza. Autori priznávajú, že homeopatia môže pomôcť pri liečbe hnačky, ale odporúčajú ďalšie štúdium v tejto oblasti. Vo vede je reprodukcia výsledkov veľmi dôležitým nástrojom poznania a považuje sa za jeden zo základných pilierov vedy samotnej. Pokus o reprodukciu štúdie prebehol v Nepále [6] a potvrdil predchádzajúce zistenia (v prospech homeopatie). Aj keď tieto výsledky pôsobia veľmi pozitívne, treba zdôrazniť, že podobný tím autorom (na čele s pani Jacobsovou) vykonal podobnú štúdiu v Hondurase s negatívnym výsledkom [7].

Pekným príkladom toho, ako môže zlá metodológia výskumu spôsobiť pozitívne výsledky aj na mieste, kde nie sú, je prípad pána Jacquesa Benvenista. Jeho publikácia [8] bola uverejnená v prestížnom vedeckom časopise Nature [9] a spôsobila vo svete veľký rozruch. Do Nature bola prijatá za podmienky, že sa experiment bude replikovať nezávislými laboratóriami. Pri replikácii sa zistilo, že pozitívne výsledky boli spôsobené ľudskou chybou. Keďže vedci poznali, na ktoré vzorky bolo aplikované homeopatikum, z nejakého dôvodu tieto vzorky vyhodnocovali lepšie ako ostatné. BBC o tomto prípade natočila pekný dokument [14], ktorý odporúčam ako príklad dôležitosti “double blind testu”.

Zhrnutie

Obhajcovia homeopatie lipnú na pozitívnych výsledkoch, u ktorých chýba ich reprodukcia, často vyvádzajú veľkolepé závery aj z veľmi kontroverzných a neurčitých štúdií [10] a v neposlednom rade ignorujú štúdie, ktoré vylučujú účinnosť homeopatie (ak ju nevnímame ako zlúčenie placeba a záujmu o pacienta). Slepá viera v homeopatiu môže byť aj nebezpečná [11], a to aj podľa svetovej uznávanej organizácie ako je WHO [12]. Ak homeopatia naozaj tak dobre funguje, nemal by byť problém ju dokázať. No predtým, ako sa pustíte do publikácie vašich pozitívnych výsledkov, ktoré zmenia pohľad na súčasnú medicínu, odporúčam vám konktaktovať známeho skeptika Jamesa Randiho [13], ktorý za dôkaz účinnosti homeopatík ponúka 1 000 000 dolárov.

Dalšie informácie

Ak máte záujem sa dozvedieť o homeopatii viac, odporúčam okrem relatívne objektívnych zdrojov na wikipédii [1] (či už slovenský, český, alebo ideálne anglický), stránky Slovenskej akadémie klasickej homeopatie [14] (kde nebývajú uvedené zdroje a ich interpretácia môže byť klamlivá ako v prípade [2]), alebo z opačnej strany, záznam v skeptickom slovníku združenia Sysifos [16].

Referencie

1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Homeopatia
2. http://www.klasicka-homeopatia.com/homeopatia/clanky/clanky_03/homeopatia_a_myty.doc
3. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1668980/pdf/bmj00112%2D0022.pdf
4. http://depts.washington.edu/epidem/fac/facBio.shtml?Jacobs_Jennifer
5. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8165068
6. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10784270?dopt=Abstract
7. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17034278
8. http://www.criticandokardec.com.br/benveniste01.pdf
9. http://www.nature.com
10. http://www.mayoclinicproceedings.com/content/82/1/69.long#xref-ref-32-1
11. http://www.guardian.co.uk/science/2006/jul/14/medicineandhealth.lifeandhealth
12. http://www.novinky.cz/zahranicni/svet/176954-homeopatika-jsou-neucinna-varuje-svetova-zdravotnicka-organizace.html
13. http://www.randi.org/site/
14. http://www.youtube.com/watch?v=_ZhmG97lYog
15. http://www.klasicka-homeopatia.com/
16. http://sysifos.cz/index.php?id=slovnik&act=zobrazit&idd=&pismeno=&vyraz=1189078291&heslo=Homeopatie

Chuť je telesný zmysel, prostredníctvom ktorého niektoré živočíchy vnímajú chemické látky v rozpustenej podobe. Chuť je aj vlastnosť látok vnímaná týmto zmyslom. [1]

Chuť whiskey

[1] – http://sk.wikipedia.org/wiki/Chu%C5%A5